Nové Mesto nad Váhom – areál kasární

Názov projektu:

Konverzia areálu kasární na mestskú štvrť
s bývaním

---

Miesto realizácie: územie medzi ulicami Bzinská a J. Kréna, Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom
Rozloha územia: 15 ha
Čas realizácie: jeseň 2010 – súčasnosť
Kontaktná osoba: Ing. arch. Mária Serdahelyová, oddelenie výstavby a rozvoja mesta a dopravy, Nové Mesto nad Váhom, telefón: 034/7402318,
mail: maria.serdahelyova@nove-mesto.sk

Úvod

V Novom Meste nad Váhom sa nachádzajú dva bývalé vojenské areály. Na juhu mesta sídlila ruská, pôvodne sovietska armáda, ešte od roku 1968. Druhý areál v severnej časti mesta patril Ozbrojeným silám SR – Veliteľstvu spojovacej posádky, ktorú tvorili aj ženy. Po odchode ruskej armády ostal južný areál bez využitia a prešiel do majetku mesta – v roku 2005 budovy a v roku 2007 pozemky. V tejto lokalite mesto po zmene územného plánu s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania postavilo obytný súbor s 200 bytmi v desiatich málopodlažných bytových domoch. Po reforme armády opustilo svoje objekty aj slovenské vojsko a mesto sa rozhodlo transformovať tento druhý areál na územie s rôznymi mestskými funkciami.

História a charakteristika lokality

V severnej časti mesta medzi ulicami Bzinská a Juraja Kréna, bol umiestnený druhý kasárenský komplex – posádkový s ubytovaním. Lokalita leží v blízkosti centrálneho mestského jadra.
V jej susedstve sa z východu, juhu a západu nachádzajú obytné štvrte, ako aj školské areály. V súčasnosti má Ministerstvo vnútra SR záujem využívať len zanedbateľnú časť tohto územia. Ponechalo si 3 objekty, z ktorých 2 sú oplotené a verejnosti neprístupné. V treťom, najväčšom objekte, ktorý sa nachádza vo východnej časti a je dopravne prístupný priamo z križovatky ulíc Bzinská a J. Kréna, sú situované priestory Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Ostatné územie je k dispozícii pre územný rozvoj mesta.

Zámer projektu

Mesto chce v území uvoľnenom po odchode armády realizovať rôzne programy v oblasti bývania, obchodu a služieb, kultúrnej vybavenosti, športu a rekreácie. Lokalita má cennú polohu v rámci intravilánu mesta a samospráva tu môže uskutočniť nové zámery, keďže nemá veľa iných disponibilných plôch v obecnom vlastníctve. Využitie tejto vnútornej rezervy súčasne obmedzí potrebu územného rozrastania sa mesta a zaberania poľnohospodárskej pôdy, čím sa mesto hlási k plneniu zásady č. 9 Prioritných tém Amsterdamského paktu. V súlade s týmto dohovorom spriechodnenie územia umožní efektívnejšie využívanie tzv. mäkkej mobility (chôdza, jazda
na bicykli, verejný priestor).
Využitie uvoľneného územia tiež umožní mestu realizáciu zásad Habitat III – Nová urbánna agenda, napr. čl. 52, ktorý vyzýva mestá, aby v stratégiách svojho územného rozvoja využívali efektívne vnútorný potenciál a aby sa tak nerozširovali extenzívne do krajiny.

Situácia pred rekonštrukciou

Územie využívané armádou má rozlohu 15 ha. V čase opustenia areálu armádou sa tu nachádzali objekty rôzneho využitia a stavebnotechnického stavu – od štandardných budov (viacpodlažné ubytovacie kasárenské objekty) až po jednoduché prístrešky na techniku alebo ľahké montované sklady. Z pôvodnej objektovej skladby boli zachované murované objekty, viaceré už prešli prestavbou na bytové domy. Ľahké objekty sú postupne odstraňované alebo určené na dočasné využitie pre mesto alebo pre potreby výstavby v území. Tiež sú odstraňované pre kasárenské areály typické spevnené plochy (nástupištia a pod.). Náklady na demoláciu predstavovali 95 200 eur. V území sa nachádza aj pôvodná zeleň (napr. aleja), ktorá je zakomponovaná do nových funkcií územia. Ekologická záťaž sa v území nenachádza.

Priebeh realizácie, aktéri a financovanie

Kasárenský areál po opustení armádou slúžil pre bývalé vojenské učilište. Do majetku mesta
ho previedli v 07/2010. Hlavnou novou funkciou, ktorou plánovalo mesto budovy naplniť, bolo bývanie. Preto vyhlásilo v roku 2013 súťaž na projektanta rekonštrukcie kasárenských budov, realizácia prvého objektu sa začala ešte v tom istom roku.

Mesto má rozvinutú dlhodobú spoluprácu s Fakultou architektúry STU (FA STU), ktorá pre Nové Mesto nad Váhom vypracovala územný plán a viaceré architektonické a urbanistické štúdie.
FA STU odporučila mestu, aby okrem bývania riešilo toto rozsiahle územie ako celok s viacerými funkciami. Samospráva začala pripravovať Zmeny a Doplnky UPN 9. Obstarala urbanistickú štúdiu (vypracovali prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. a Ing. arch. Lucia Štefancová), ktorá slúžila ako podklad pre ZaD UPN 9 – schválené boli v apríli 2016. Z formálneho hľadiska išlo o jednoduchú zmenu – plocha špeciálneho využitia sa zmenila na zmiešané územie. Variantná urbanistická štúdia preverila podiel funkcií a mieru využitia územia. Jej parametre sa stali regulatívmi zmeny územného plánu. Ale regulatívy sú pomerne otvorené (pracujú s toleranciou) a forma regulácie tak reaguje na predpoklad postupnej výstavby v území rôznymi investormi (per-partes). Z kasárenských objektov boli na ďalšie využitie navrhnuté bývalé ubytovacie a posádkové objekty a niektoré objekty skladov. V urbanistickej štúdii územia bývalých kasární
sa pokračovalo, FA STU (prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. a Ing. arch. Lucia Štefancová) vypracovala tri alternatívy. Po ich dokončení v roku 2017 slúžili ako prehĺbenie UPN.

V súčasnosti môžeme povedať, že všetky objekty po obvode areálu ostanú ponechané.
Z nich 3 prešli prestavbou na bytové domy. Jeden objekt je vo vlastníctve spoločnosti LUCAB s.r.o., kde je 59 súkromných nájomných bytov. Ďalšie dve už zrealizované prestavby sa týkajú objektov vo vlastníctve mesta, kde sa vytvorilo 49 a 67 mestských nájomných bytov. V súčasnosti sa realizuje prestavba ďalšieho pôvodného objektu na bytový dom so 63 mestskými nájomnými bytmi a prestavba objektu bývalej kuchyne na 31 bytov. Spoločnosť LUCAB s.r.o. je vlastníkom ďalších 2 objektov, kde je zámer na vytvorenie 23 bytov v jednom a 21 bytov v druhom objekte spolu s detským centrom, reštauráciou a spoločenskou sálou. Všetky uvedené objekty bolo potrebné územne doriešiť v jeden celok, a tak mesto vychádzajúc z alternatív vypracovaných FA STU obstaralo podrobnú zastavovaciu štúdiu vnútrobloku kasární na miestach bývalých skladov a spevnených plôch a zároveň začalo s prípravou verejnej anonymnej urbanisticko-architektonickej súťaže návrhov na mestskú plaváreň a letné kúpalisko.

Urbanisticko-architektonická štúdia vnútrobloku kasární (vypracovali Ing. arch. Igor Koválovský, Ing. arch. Ján Krchnavý za spolupráce Ing. arch. Anny Juhásovej) má za cieľ definovať využitie územia (s rozlohou 17,8 ha), jeho napojenie na okolitú zástavbu a komunikácie. Funkčne je územie členené na 3 základné sektory: sektor A je určený na bývanie v malopodlažných bytových domoch s vybavenosťou – vymedzený je jestvujúcimi objektmi, ktoré sú stavebne hodnotné a postupne prešli alebo prechádzajú rekonštrukciou, so sektorom B sa počíta ako
so zónou športu a rekreácie – športoviskami umiestnenými v zeleni parku, s mestskou krytou plavárňou s celoročnou prevádzkou a mestským letným kúpaliskom a rekreáciou, sektor C zostáva ako územná rezerva pre výstavbu rodinných domov, ktorá urbanisticky nadviaže
na realizovanú zónu rodinných domov na západ od riešenej lokality.

Vnútroblok je navrhnutý bez využitia jestvujúcich objektov. Návrh rieši umiestnenie 8 bytových domov s polozapusteným podlažím určeným na parking pod objektmi spojenými so stredovou osou s polozapustenou podzemnou garážou so zelenou pobytovou strechou. Na západnej strane je pootočením jedného bytového domu vytvorený priestor pre objekt škôlky pre 25 detí s pobytovou záhradou. Vo východnej časti vnútrobloku ukončenej novými garážami
pre policajný zbor je navrhnutý verejný priestor s objektmi pre vybavenosť. Navrhovaným riešením pribudne 192 bytových jednotiek.
Koncept riešenia zelene: polozapustené podzemné garáže budú zasypané zeminou a vytvoria stredom obytného súboru návršie s prevýšením cca 2 m. Zeleň na streche parkovacieho objektu bude modelovaná na vyvýšených ostrovčekoch medzi chodníkmi s výsadbou kríkov a stromov. Alejová zeleň a výsadba stromov musí dopĺňať aj verejné priestory a ulice. Parkovacie miesta by mali byť dopĺňané v pravidelnom rastri stromami, aby boli spevnené plochy tienené od slnka a prehrievania v letných mesiacoch a prispievali k príjemnejšej klíme mestského prostredia. Štúdia navrhuje vysadiť cca 200 stromov.
V areáli je zatiaľ len obytná funkcia a administratívna funkcia v objekte polície. Predpokladá sa výstavba ďalších bytových objektov, materskej škôlky, služieb ako tržnica, menšie obchody,
bar reštaurácia a administratívne služby. Časť voľnej plochy, ktorá v kasárňach slúžila
pre telovýchovu a šport, určila štúdia pre areál kúpaliska, ktoré mesto malo na neďalekej ploche, ale ktorý vďaka vlastníckym zmenám zanikol. Architektonické riešenia hľadá mesto súťažou návrhov.

Realizácie mestských objektov prebehli pod taktovkou hlavného dodávateľa – spoločnosti Stabilit s.r.o., ktorá má sídlo priamo v NMnV. Terénne a sadové úpravy okolia objektov realizoval mestský podnik – Technické služby mesta. Realizácia dvoch bytových domov prebiehala postupne ako „Konverzia kasární na bytový dom I. a II.“ Bola financovaná z úveru
zo ŠFRB a z dotácie Ministerstva vnútra SR.

Financovanie prestavby objektov na bytové domy (sumy sú uvedené v eurách)
Zdroj: mesto Nové Mesto nad Váhom

Prípadné bariéry, riziká

Mesto obstaraním zmeny územného plánu jednoznačne naznačilo vôľu efektívne využiť tento vnútorný rozvojový potenciál mesta. Čo sa týka prípadného ohrozenia, z krátkodobého hľadiska je to možno otázka momentálnej ekonomickej situácie, ale z hľadiska dlhodobejšieho sa toto územie určite dočká svojho naplnenia, keďže ide o územie v dobrej polohe k doprave aj k infraštruktúre a navyše ide o vnútorné územie mesta.

Popis výsledku, prínos

Doteraz boli v areáli na bytové domy prestavané 3 kasárenské objekty s nasledovným počtom bytov: súkromné nájomné byty v počte 59 bytov (z toho 2 troj-, 24 dvoj- a 33 jednoizbových bytov), mestské nájomné byty v celkovom počte 116 bytov (z toho 22 troj-, 67 dvoj- a 27 jednoizbových bytov). V súčasnosti sa realizuje prestavba ďalších 2 mestských objektov so 63
a 31 bytmi. Celkove tak mesto prestavbou kasárenských objektov získa 210 mestských nájomných bytov. Navyše urbanistická štúdia na voľných kasárenských plochách ešte zadefinovala potenciál pre 192 ďalších bytov. Pri realizácii súčasných zámerov by malo byť v území vytvorených v rámci prestavieb aj novostavieb celkovo 625 mestských bytov a 103 súkromných bytov.
Podstatným koncepčným ziskom mesta je najmä priečna a pozdĺžna priechodnosť územím, ktoré prestalo byť priestorovou bariérou mesta a stalo sa integrujúcim polyfunkčným územím. Tým sa výrazne vytvorili predpoklady ku koncepcii mesta krátkych vzdialeností.

Resumé

Prvoradým zámerom bolo využiť územie v zastavanom území mesta a obmedziť tak jeho rozvoj do extravilánu. Uvoľnené územie po kasárňach, ktoré boli verejne nepriechodné, umožní skrátenie peších a cyklistických vzdialeností medzi okrajovou časťou Mnešice a stredom mesta. Mesto tiež získalo plochy na realizáciu absentujúcich funkcií, napr. pre letné kúpalisko. Rekonštrukciou na byty a novou bytovou výstavbou v lokalite súčasne mesto v danom území rieši bytovú politiku mesta. 

Článok k téme:
Bohumil Kováč – Transformácia území – príklady zo Slovenska

prof.-Bohumil-Kováč-Transformácia-území-príklady-zo-Slovenska

Vypracovali:
Bohumil Kováč, Fakulta architektúry STU, Bratislava
Mária Serdahelyová, oddelenie výstavby a rozvoja mesta a dopravy, Nové Mesto nad Váhom

Redakcia textu:
Katarína Andrášiová, Ministerstvo dopravy a výstavby SR

V Novom Meste nad Váhom a Bratislave máj 2020

Späť na vrch ↑