Pevnosť Komárno

Názov projektu:

Etapovitá obnova a rekonštrukcia NKP Pevnosť Komárno

---

Miesto realizácie: Ulica hradná – Pevnosť v Komárne, Komárno, okres Komárno
Čas realizácie: 2003 – súčasnosť
Etapy:
2005 – 2007: obnova vojnového skladu pušného prachu – 189 200 €
2007 – 2014: obnova Ferdinandovej brány Starej pevnosti – 90 000 €
2012 – 2014: obnova kazematových priestorov a vybudovanie Čierneho labyrintu
v Starej pevnosti – 299 000 €
2013: obnova Leopoldovej brány Novej pevnosti – 50 000 €
2016 – trvá: obnova fasád Starej pevnosti – 15 000 €
2015 – 2018: obnova strechy a krovu Kasárenskej budovy – I. B etapa – 1 854 144 €,
II. C etapa – 547 120 €
2017 – 2019: obnova centrálnej časti Kasárenskej budovy – 1 197 311 €
2017 – 2019: obnova podbránia Hlavnej brány Kasárenskej budovy – 68 939 €
2020 – 2022: obnova strechy a krovu Kasárenskej budovy – II. A etapa – 576 120 €
2020 – 2022: obnova Kasárenskej budovy a vybudovanie elektrických rozvodov – 995 550 €

Finančné prostriedky: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Regionálny operačný program Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov;
Ministerstvo kultúry SR – Program Obnovme si svoj dom, podprogram 1.6 Komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy;
Nadácia VÚB; Nadácia EPH a i.

Kontaktná osoba: Ing. Beáta Sebő, vedúca oddelenia kultúry, CR a pamiatok,
Mgr. Ľudovít Gráfel, odborný referent pre pamiatky na dôchodku,
PhDr. Andrej Ozimy, referent pre pamiatky a CR, Odbor školstva, kultúry a športu,
Mesto Komárno, Nám. gen. Klapku 1/1, 945 01 Komárno,
telefón: 035/2851 276, 0949 633 623,
e-mail: andrej.ozimy@komarno.sk

História a charakteristika lokality

Národná kultúrna pamiatka Pevnosť v Komárne je súčasťou jedného z najrozsiahlejších pevnostných systémov v strednej Európe. Jej história sa začala písať v polovici 16. storočia,
avšak korene fortifikačných objektov v meste patria až do obdobia mladšej doby železnej, keď toto územie obývali Kelti. Po tom, čo väčšiu časť južného a stredného Uhorska obsadili osmanskí Turci a v priebehu tureckých vojen v prvej polovici 16. storočia bol silno narušený aj stredoveký hrad v Komárne, sa začalo uvažovať o vybudovaní nového opevnenia. Najväčším impulzom bolo dobytie Budína a Ostrihomu v 40. rokoch 16. storočia, keď sa vybudovala tzv. Stará pevnosť
na sútoku Dunaja a Váhu, na mieste zvyškov hradu a renesančného paláca Mateja Korvína.

Stará pevnosť budovaná medzi rokmi 1546 – 1570 a 1572 – 1592 bola na príkaz Ferdinanda I. Habsburského naprojektovaná a vybudovaná talianskymi inžiniermi a staviteľmi podľa talianskeho vzoru budovania pevností. Pevnosť tvoria vysoké a mohutné obvodové múry,
za ktorými sa v minulosti nachádzalo menšie vojenské mestečko s kasárňami, veliteľskou budovou, skladiskami, pekárňami, kostolom, školou a krčmou. V 17. storočí, keď Turci čoraz
viac ohrozovali časť Považia, sa začala budovať tzv. Nová pevnosť, dokončená v roku 1673.
Mohutné múry síce odolali náporu nepriateľov, avšak dve silné zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783 ju poškodili natoľko, že jej obnova by bola nerentabilná a panovník Jozef II. zrušil jej vojenskú funkciu a všetky budovy v nej boli predané na verejnej dražbe. Až napoleonské vojny na začiatku 19. storočia vyvolali nutnosť jej obnovy a výstavby nových fortifikačných prvkov, vďaka čomu sa stala súčasťou a centrom pevnostného systému, ktorého vonkajší obvod dosahoval až 16 kilometrov a ktorý mal byť v prípade núdze schopný zabezpečiť bezpečné miesto pre cisársky dvor a 200-tisícovú armádu a jej potreby.

V 20. storočí sa za múrmi pevnosti vystriedalo niekoľko armád. Po rozpustení spoločnej
rakúsko-uhorskej ju obsadili československí legionári a vojaci, počas 2. svetovej vojny ju využívalo maďarské honvédske vojsko, potom opäť niekoľko rokov československá armáda,
až napokon medzi rokmi 1968 – 1991 ju obývali príslušníci vojsk Varšavskej mierovej zmluvy.
Po ich odchode pevnosť ešte krátko využívala československá a slovenská armáda, až kým sa v roku 2003 nestala majetkom mesta Komárno. Dnes za jej múrmi už vojaci nebývajú ani neslúžia, ale je turistickou atrakciou pre domácich i zahraničných návštevníkov.

Zámer projektu

Hlavným zámerom projektu obnovy Pevnosti v Komárne je adaptácia pevnosti pre cestovný ruch, turizmus i komerčné využitie. Prvoradým cieľom bolo a sčasti ešte stále je odstrániť nevyhovujúci stav pamiatky po odchode vojska, zabrániť vytváraniu havarijného stavu a konzervovať, resp. pripraviť ju na obnovu. Kvôli jedinečnosti a veľkosti pamiatky ide o zdĺhavý a náročný proces vyžadujúci si nemalé finančné náklady a medziodborovú spoluprácu. Ideálnym, vysneným plánom je obnova pevnosti do stavu 19. storočia s využitím súčasných najmodernejších technológií pre širokospektrálne použitie. Druhým cieľom je, aby sa táto jedinečná pamiatka zaradila medzi svetoznáme pamiatky podobného druhu a aby ju zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Situácia pred rekonštrukciou

Po tom, čo pevnosť opustila vojenská posádka Ozbrojených síl SR, sa z nej stalo mesto duchov a z dôvodu nedostatku financií nebolo možné zabezpečiť plnohodnotnú údržbu a obnovu jej objektov. V 13-hektárovom areáli pevnosti sa okrem fortifikácií a zemných valov nachádzajú aj dve väčšie a jedna menšia budova z 19. storočia. Najväčšia z nich, Kasárenská budova, je so svojou 540-metrovou dĺžkou najdlhšou budovou v Komárne a pravdepodobne aj na Slovensku.

Ďalej je to veliteľská budova a mnoho ďalších pod- i nadzemných priestorov v Starej, ako aj v Novej pevnosti. Udalosti 20. a 21. storočia spôsobili narušenie stavu všetkých priestorov pevnosti, až napokon došlo k celkovej devastácii, čím sa stala pamiatka prakticky nepoužiteľná. Nahromadený odpad po vojakoch a neadekvátne stavebné zásahy spôsobili nemalé škody. V dôsledku nepostačujúcich financií na údržbu, dochádzalo na niektorých miestach k havarijným situáciám. V dôsledku vandalizmu sa všetky inžinierske siete stali nefunkčné. Aktuálne politické názory taktiež zanechali stopy na pamiatke – symboly predchádzajúcich režimov sa ničili alebo prekrývali. Mnohé časti sa prispôsobovali aktuálnemu spôsobu využívania.

Priebeh realizácie

V rámci jednotlivých etáp obnovy Pevnosti bolo nutné vykonať pamiatkové výskumy, na základe ktorých mohli byť vypracované návrhy na obnovu.

Ako prvý bol projekt obnovy bývalého skladu pušného prachu. Ten prešiel celkovou rekonštrukciou – výmena azbestovej krytiny za keramickú, odstránenie sekundárnych zámuroviek a stien, domurovanie vybúraných častí, položenie nových rozvodov a novej drevenej palubovej podlahy. K objektu patria aj podzemné priestory, v ktorých sa v rámci obnovy vytvorili sociálne zariadenia pre návštevníkov.

Nemalé financie boli vynaložené na obnovu Ferdinandovej brány a jej podbránia v Starej pevnosti. Tu boli reštaurované dve pamätné tabule zo 16. storočia a vstupný portál. V rámci obnovy kazematových priestorov Starej pevnosti bolo odstránených okolo 940 ton nahromadeného komunálneho a stavebného odpadu po vojakoch. Tým sa všetky priestory sprístupnili a v jednej časti pevnosti bol vybudovaný tzv. Čierny labyrint, kde si návštevníci môžu vyskúšať orientáciu v tme.

Aj Leopoldova brána Novej pevnosti si zaslúžila obnovu. Jej kamenné články boli reštaurované a na strážnu vežičku sa vrátil symbol jej staviteľov – dvojhlavá habsburská orlica.

Azda zatiaľ najväčším projektom je ešte prebiehajúca obnova strechy Kasárenskej budovy. V rámci rekonštrukcie strešnej konštrukcie došlo k odstráneniu škodlivej azbestovej krytiny a narušených drevených častí krovu. Všetky pôvodné drevené trámy ostali na svojom mieste, zhnité časti sa odstránili a nahradili sa novými. Poškodené časti múrov a komínových telies
boli domurované a omietnuté. Boli vyrobené a osadené nové oceľové ťahadlá, naprieč celým obnoveným krovom sa umiestnila nová drevená lávka, ktorá slúži jednak na údržbu a jednak
aj pre návštevníkov, keďže do obnoveného podkrovia sa inštalovala výstava veľkoformátových fotografií zachytávajúcich obyvateľov tzv. Bášt pevnostného systému Komárna. Taktiež boli vyhotovené z medeného plechu nové vetracie a presvetľovacie okná. Celé podkrovie bolo napokon vyčistené od sutiny a stavebného materiálu. Časť krovu s dĺžkou 85 metrov ešte
čaká na obnovu.

Vďaka úspešnej žiadosti o grant budeme môcť v najbližších mesiacoch vybudovať novú prijímaciu miestnosť s pokladňou a predajňou suvenírov pre návštevníkov pevnosti, položiť
nové hlavné elektrické rozvody a vybudovať novú transformovňu, ako aj obnoviť časť fasády Kasárenskej budovy.

Prípadné bariéry, riziká

Žiaľ, najväčšou bariérou rekonštrukcie tejto pamiatky je paradoxne jej rozloha a taktiež nedostatok financií potrebných na jej obnovu a údržbu. Pokým ju obývala vojenská posádka, o jej údržbu bolo postarané, avšak v súčasnosti nie je možné areál pevnosti využívať.
Bráni v tom jej stav a tiež chýba miestny, ba môžeme povedať že celoslovenský záujem
o jej obnovu a využitie. Aj z tohto dôvodu prebieha rekonštrukcia pomaly a po častiach.

Najväčším rizikom boli časti v havarijnom stave, pri ktorých hrozilo zrútenie, a taktiež zhoršená prístupnosť. Celá obnova pevnosti prebieha pod dozorom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Nitra, čo je zárukou dôslednej obnovy tejto pamiatky.

Popis výsledku, prínos

Obnovou zmienených častí pevnosti sa docielilo zabránenie ďalšej devastácii pamiatky a taktiež vznikla turistická atrakcia pre návštevníkov. Svojou rozlohou a konštrukciou fascinuje Pevnosť v Komárne nejedného domáceho i zahraničného turistu. Rekonštrukciou týchto častí pevnosti
sa pamiatka zviditeľnila aj medzi miestnymi obyvateľmi, pre ktorých bola až do roku 2003 neprístupná. Odborný reštaurátorský zásah zabránil deštrukcii tých najvzácnejších objektov a vrátil im svoj pôvodný vzhľad. Pravdaže okrem obnovy došlo aj k štúdiu archívnych a múzejných fondov, vďaka čomu sa získali nové poznatky o tejto jedinečnej pamiatke celoslovenského až celoeurópskeho charakteru. Veríme, že jej obnova bude pokračovať
a bude sa môcť zaradiť aj medzi pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vypracoval:
Andrej Ozimy, referent pre pamiatky a CR, Odbor školstva, kultúry a športu,
Mesto Komárno

V Komárne september 2020

Späť na vrch ↑