Bratislava – Nová Cvernovka

Názov projektu:

Kreatívne a kultúrne centrum Nová Cvernovka


Miesto realizácie: Račianska 78, Bratislava – MČ Bratislava-Nové Mesto
Čas realizácie: začiatok zmluvného vzťahu medzi BSK a Nadáciou Cvernovka 1. 8. 2016
Náklady (k aprílu 2020): investícia do technického zhodnotenia budovy vo výške 1,5 mil. €
Kontaktné osoby: Branislav Čavoj – telefón: 0903 272 212, mail: cavoj@nadaciacvernovka.sk, Šymon Kliman, Boris Meluš, Viliam Csino (zakladatelia Nadácie Cvernovka)


Úvod

Pred viac ako 10 rokmi sa v budove bývalej Bratislavskej cvernovej továrne na Páričkovej ulici (ľudovo prezývanej Cvernovka) v Bratislave začali usídľovať umelci a ateliéry pôsobiace v kreatívnom priemysle. Nízky nájom reflektujúci na stav budovy a slabú starostlivosť majiteľa o areál sa ukázal ako rozhodujúci faktor pri organickom vzniku kreatívneho ekosystému.
Ten bol postavený predovšetkým na ľudských a profesionálnych väzbách umelcov a kreatívcov, ktoré mnohokrát viedli k úspešným spoluprácam a projektom. Z Cvernovky sa tak stalo neformálne kreatívne centrum a rozoznateľný kultúrny bod na mape Bratislavy. Po predaji areálu novému majiteľovi padlo rozhodnutie o vysťahovaní, umelci a kreatívne ateliéry podporili založenie Nadácie Cvernovka, ktorá zastrešila ambíciu spoločne sa presťahovať do nových priestorov. Nadácia vstúpila do rokovania s Bratislavským samosprávnym krajom, s ktorým sa dohodla na dlhodobom prenájme nevyužitej budovy bývalej Strednej priemyselnej školy chemickej na Račianskej ulici v Bratislave.


História a charakteristika lokality

Nová Cvernovka sídli v budove bývalej chemickej priemyslovky, ktorú ešte v roku 1948 projektoval známy česko-slovenský architekt Vladimír Karfík. Pôvodne mala slúžiť ako administratívna budova pre susediace chemické závody Alfreda Nobela (neskôr Chemické závody Juraja Dimitrova). V súčasnosti túto zónu charakterizujú buď uzavreté priemyselné areály (bývalá Palma Tumys) alebo utlmené (Istrochem, predtým Chemické závody J. Dimitrova) priemyselné areály a 2 susediace sídliská – oblasť Námestia Bieleho Kríža a Nobelovej ulice. Ďalšou charakteristickou črtou lokality je existencia väčšieho počtu budov a pozemkov, ktoré slúžia ako kancelárie, sklady a výrobne a zaberajú pomerne rozsiahle územie. Nová Cvernovka leží medzi traťou železnice a štvorprúdovou cestou s električkovou traťou. Táto infraštruktúra síce zabezpečuje dobrú dopravnú dostupnosť lokality, v kontexte Novej Cvernovky však pôsobí ako bariéra spojenia so susediacimi rezidenčnými zónami. Osud a využitie rozhľahlého areálu Palmy je zatiaľ nejasný, s najväčšou pravdepodobnosťou však bude využitý na rozsiahly rezidenčný development, čo do veľkej miery zadefinuje oblasť ako rezidenčnú s doplnkovou občianskou vybavenosťou.

Letecký pohľad na areál Novej Cvernovky
Zdroj: archív Nová Cvernovka

Zámer projektu

Nová Cvernovka vznikla z dôvodu potreby udržať umelecké a kreatívne ateliéry pod jednou strechou, po tom, ako boli nútené vysťahovať sa z priestorov bývalej Cvernovky. Jednou z kľúčových motivácií bola túžba zveľadiť opustený areál a priniesť nové funkcie do okolitej štvrte spolu s tvorbou kultúrneho programu pre verejnosť. Vzhľadom na deficit kultúrnych,
či iných voľnočasových funkcií v okolí sa projekt ukázal ako cesta k prinavráteniu života
do monofunkčných štvrtí, resp. častí miest, ktoré po čase stratili svoju pôvodnú funkciu.
Okrem postupnej transformácie územia však projekt svojím zameraním do istej miery supluje úlohu verejnej správy, ktorej cieľom by mala byť systematická a dlhodobá podpora kreatívneho priemyslu – v súčasnosti tvoriaceho nemalú časť HDP miest, regiónov a krajiny. V neposlednom rade Nová Cvernovka ako nezávislé a nezriaďované kultúrne centrum dopĺňa kultúrnu infraštruktúru štátu, svojimi aktivitami podporuje vzdelávanie mladých a občiansku angažovanosť.


Situácia pred rekonštrukciou

Budova bývalej chemickej školy prešla pri decentralizácii verejnej správy na Bratislavský samosprávny kraj, ten neskôr rozhodol o zlúčení so Strednou odbornou školou chemickou a presťahovaní na Vlčie hrdlo. Budova školy bola zhruba od roku 2010 opustená, na kratší čas bola využitá gymnáziom z Grösslingovej ul. v Bratislave počas svojej rekonštrukcie. Za relatívne krátky čas sa vzhľadom na obmedzenie strážnej služby dostala do kritického stavu, v budove došlo k odcudzeniu vykurovacích telies, poškodeniu plynovej kotolne a iným škodám, ktoré budovu výrazne znehodnotili. Výsledkom boli plesnivé a zatečené miestnosti, nefunkčná
kotolňa a infraštruktúra. Areál rýchlo zarástol náletovou zeleňou a stal sa útočiskom pre ľudí
bez domova.

Interiér pred obnovou
Zdroj: archív Nová Cvernovka

Priebeh realizácie, aktéri a financovanie

Rekonštrukcia sa začala vypratávaním poškodených materiálov, prebytočného mobiliáru a čistením okolia budovy. Táto fáza bola realizovaná výlučne na dobrovoľnej báze ľuďmi z kreatívnych ateliérov, ktorí boli dočasne usídlení vo vedľajšej budove internátu. Dokončenie projektovej dokumentácie bolo taktiež zabezpečené internými „zdrojmi“, teda architektmi a projektantmi z budovy. Po podaní na stavebný úrad sa rozbehli aj profesionálne stavebné práce realizované externými dodávateľmi. Tí zabezpečovali najmä rekonštrukciu spoločných priestorov a infraštruktúry budovy vrátane montáže novej plynovej kotolne. Následne priestory vlastných ateliérov adaptovali aj financovali sami ľudia z kreatívnych ateliérov. Nadácia Cvernovka ako nájomca budovy si na rekonštrukciu zobrala dva úvery od komerčných bánk, ktoré sa však zameriavajú aj na financovanie spoločensky prospešných (social impact) projektov.
Prvou z nich je Slovenská sporiteľňa, ktorá pred pár rokmi zriadila oddelenie „Social banking-u“ a druhou poľská finančná inštitúcia TISE. V druhom prípade išlo o poskytnutie finančných prostriedkov v rámci programu EaSI od Európskeho investičného fondu, ktorý poskytuje bankové záruky na úvery pre tento typ projektov. Nová kotolňa bola zrealizovaná na základe dodávateľského úveru formou Zmluvy o garantovanej službe (EPC – Energy performance contract), pričom spolu s pravidelným servisom je hradená aj splátka úveru. Dokončenie rekonštrukcie by nebolo možné ani bez poskytnutia účelových grantov od partnerov
zo súkromnej sféry (napr. na dobudovanie verejnej knižnice boli poskytnuté prostriedky z Nadácie Orange a Taipei Representative Office). V roku 2017 sa hlavným partnerom Novej Cvernovky stala Nadácia VÚB, ktorá prispela významnou časťou práve na stavebné práce, najmä na dokončenie kultúrneho priestoru, neskôr sa podpora preklopila do financovania verejného programu. Okrem grantových prostriedkov však nemalou mierou prispeli aj iní sponzori či dodávatelia formou zliav pri dodávke stavebných materiálov.

Zábery z obnovy priestorov
Zdroj: archív Nová Cvernovka

Prípadné bariéry, riziká

Hlavnými bariérami pri realizácii projektu bola časová a finančná tieseň. Finančné prostriedky neboli zabezpečené hneď pri spustení projektu, ale získavali sa v priebehu rekonštrukcie, čo často spôsobovalo neistotu a prestoje. Termín spustenia prevádzky bolo nevyhnutné splniť kvôli zabezpečeniu ekonomickej udržateľnosti projektu, najmä z hľadiska splácania úverov, a tým sa celkovo obmedzila prípravná fáza, ktorá je nevyhnutná pre systematizáciu a plánovanie procesov.

Riziká realizácie projektu spočívali predovšetkým v prípadných finančných dôsledkoch spôsobených zdržaním alebo zastavením projektu, ale taktiež v právnych a reputačných dôsledkoch v prípade neúspechu projektu, resp. nedodržania zmluvných podmienok voči BSK. Isté riziko predstavovalo aj možné narušenie ľudských vzťahov počas náročnej rekonštrukcie,
čo by mohlo ohroziť dokončenie tohto typu komunitného projektu.


Popis výsledku, prínos

Pôvodný cieľ projektu udržania kreatívnej komunity pokope sa podaril. Relatívne rýchle nasťahovanie ateliérov do priestorov, nabehnutie na štandardný režim a platenie mesačného nájmu bolo zlomovým bodom na dosiahnutie ekonomickej udržateľnosti. Kreatívne a kultúrne centrum sa podarilo prvýkrát otvoriť pre verejnosť už 1. mája 2017, keď sa konalo pravidelné podujatie „Deň otvorených ateliérov“ a zúčastnilo sa na ňom takmer 7-tisíc návštevníkov.
Nová Cvernovka sa od tohto momentu dokázala rozrásť a v súčasnosti poskytuje priestor viac ako 120 kreatívnym ateliérom a neziskovým subjektom, čo z nej robí najväčšie kreatívne centrum na Slovensku. Rozšíril sa aj počet verejných funkcií centra – okrem samotného kultúrneho centra s multifunkčnou sálou sa v budove zriadila prevádzka verejnej knižnice, coworkingového centra s detským kútikom a otvorili sa aj obchodné prevádzky zamerané na lokálnu tvorbu a dizajn. Nová Cvernovka logicky pokračuje vo svojom rozvoji, sústreďuje sa na obnovu susednej budovy internátu, pokračovanie v energetickej transformácii budovy školy, zriadenie Centra performatívnych a vizuálnych umení v budove bývalej telocvične v spolupráci s BSK a vybudovanie verejného parku s novými funkciami. Od spustenia kultúrneho programu sa
do konca roku 2019 podarilo zrealizovať viac ako 430 podujatí s účasťou viac ako 80-tisíc ľudí, pričom súčasťou programu sú aj rôzne vzdelávacie a osvetové aktivity, primárne zamerané
na mladšie ročníky.

Kultúrny priestor Nová Cvernovka
Foto: Michal Líner, 2019
Koncert Velvet – Jakabčic, Rothenstein, Šarišský
Foto: Radovan Dranga, 2019
Obnovený priestor
Foto: Michal Líner, 2019
Vernisáž výstavy Matúša Maťátka: Biela – modrá – červená Epopej
Foto: Šimon Lupták, 2019

Resumé

Nová Cvernovka sa stala úspešným príkladom komunitne riadeného projektu, ktorý bol umožnený využitím nepotrebného majetku samosprávy a môže poslúžiť ako inšpirácia
pre podobne orientované projekty a iniciatívy. Pri celkovom hodnotení je potrebné brať
do úvahy fakt, že Nová Cvernovka je stále relatívne mladým projektom, ktorý sa bude naďalej vyvíjať. Udržanie pozitívneho efektu bude závisieť od viacerých faktorov – využitia potenciálu
pri spolupráci so samosprávou (BSK, hlavným mestom Bratislava a mestskou časťou), zachovania transparentnosti nadácie a jej procesov, stabilizácie jej organizačného modelu a pokračovania v rozvoji areálu vrátane energetickej transformácie budov ako kroku k zvýšeniu ekonomickej a ekologickej udržateľnosti kreatívneho a kultúrneho centra.

Vypracoval:
Branislav Čavoj, správca Nadácie Cvernovka

V Bratislave apríl 2020