Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2030
Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2030 je rámcový celoštátny dokument, ktorý popisuje existujúci stav v oblasti rozvoja miest a má ambíciu vytvoriť podmienky pre partnerský prístup všetkých úrovní verejnej správy. Zároveň navrhuje opatrenia, ktoré by mali vytvoriť predpoklady pre systémové zmeny súčasného stavu. Vychádza z predpokladu, že základom úspešného rozvoja regiónov a celého Slovenska je rozvoj miest a ich funkčných území. Koncepcia bola vládou Slovenskej republiky schválená v roku 2018.
Príprave koncepcie mestského rozvoja predchádzal reprezentatívny prieskum potrieb z pohľadu samosprávy. Prieskum zisťoval aj to, ako sa potreby vyvíjajú, a porovnával programové obdobie 2007 – 2013 s obdobím 2014 – 2020. Nebolo prekvapením, že jednoznačne sa na prvom mieste medzi potrebami umiestnili cestné komunikácie na vlastnom území a kapitálové výdavky
do vybavenosti, pričom tieto potreby v čase vzrástli. V týchto oblastiach všetky samosprávy zápasia s vysokým, modernizačným dlhom, ktorý v súčasnosti vo väčšine prípadov presiahol
ich vlastné finančné kapacity. V čase konania prieskumu samosprávy pociťovali menšiu potrebu posilniť sociálne služby, a to tak terénne, ako aj v zariadeniach. Žiaľ, všetky odborné demografické prognózy neúprosne konštatujú starnutie populácie. Napriek tomu, že trend je založený na už existujúcej populačnej skladbe, tento problém sa samosprávam pravdepodobne zdá byť časovo vzdialený a naopak – prajú si nárast počtu svojich obyvateľov, čomu zodpovedajú aj existujúce územné plány s mnohohektárovými rozvojovými plochami. Keďže koncepcia mestského rozvoja spracovaná ministerstvom nemôže zasahovať do právomocí samospráv a rozhodovanie o rozvoji vlastného územia, ako aj nakladanie s majetkom sú podstatou samosprávneho zriadenia, dokument nemá ambíciu diktovať konkrétny recept,
ktorý by všetky mestá museli používať, aby sa rozvíjali správnym smerom. Namiesto toho materiál uvádza víziu rozvoja krajiny:
„Mestá na Slovensku budú spravované tak, aby prostredníctvom dostatočne pestrej ponuky pracovných príležitostí, adekvátneho bývania a služieb s dôrazom na kvalitu životného prostredia, zahŕňajúcu aj kvalitné urbanistické a architektonické riešenia, poskytovali zdravé sídelné prostredie pre kvalitný život“. Vízia sa v druhej časti trochu provokatívne dožaduje zvyšovania produktivity, pričom nejde o produktivitu vo výrobnom zmysle slova, ale s ohľadom na zhodnocovanie zdrojov, s ktorými mestá nakladajú, konkrétne aby ich „efektívne využívali a zveľaďovali, a tým vytvárali pridanú hodnotu“.
Smerovanie k udržateľným, odolným a produktívnym mestám
Tak, ako sa z pozície štátu nedá vynútiť, aby sa všetky mestá stotožnili s tým, ako ideálny
stav popisuje uvedená vízia, nie je ani možné plošne vyžadovať rešpektovanie princípov, uplatňovanie ktorých by malo viesť k tomu, aby sa slovenské mestá rozvíjali udržateľne, boli odolné a produktívne. Avšak vzhľadom na proces, v ktorom koncepcia mestského rozvoja vznikala, v rámci ktorého boli s prispením mnohých aktérov z komunálnej, štátnej, vedeckej, občianskej a podnikateľskej sféry tieto princípy formulované, je ich relevantnosť veľmi vysoká. S ohľadom na celkový rozvoj krajiny, vysokú mobilitu obyvateľov, ubúdanie verejných finančných zdrojov za súčasného zvyšovania nárokov na kvalitu verejných služieb je najväčšou výzvou spájať kapacity samospráv v rámci širších území. Úspešnosť území v tom, ako atraktívne budú pre obyvateľov, si vyžiada plánovanie a rozvoj založený na „intenzívnej spolupráci presahujúcej administratívne hranice samospráv, s využitím viacúrovňového spravovania, vzájomnej koordinácie jednotlivých činností a opatrení a vzájomnej výmene informácií“.
Je zrejmé, že samosprávy o nevyhnutnosti medziobecnej spolupráce, ktorú legislatíva umožňuje, zatiaľ nie sú presvedčené. Veľmi dôležité bude analyzovať faktory, ktoré spolupráci pomáhajú, zviditeľňovať dobré príklady, ale aj vyhodnocovať tie, ktoré zlyhali.
Ďalším princípom, aplikáciou ktorého by sa samosprávy mali rozvíjať efektívnejšie, je uplatňovanie „integrovaného prístupu“. Vo všeobecnosti stále prevláda „sektorový prístup“ k riešeniu problémov. Skúsenosť v tom, ako hľadať súvislosti medzi problémami a k tomu nastavovať riešenia, ktoré budú kombináciou opatrení a zdrojov, je v slovenských podmienkach veľmi limitovaná. Napriek preferencii takéhoto prístupu napríklad aj v európskej politike súdržnosti je stále veľmi ťažké poukazovať na konkrétne príklady, v ktorých integrovaný prístup priniesol významnejší účinok, než keby sa jednotlivé opatrenia aplikovali oddelene. Princípom, ktorý už samosprávy majú aspoň v časti zvládnutý dobre, je strategické rozhodovanie. Mestá si väčšinou osvojili metódu, ako analyzovať svoje slabé a silné stránky, vonkajšie a vnútorné príležitosti a hrozby, ako definovať víziu, globálne či špecifické ciele. V čom zatiaľ zaostávajú,
je systematické monitorovanie, vyhodnocovanie dosiahnutého pokroku a aktualizácia plánov.
Bez týchto zložiek nemožno hovoriť o skutočnom strategickom rozhodovaní.
Koncepcia princípy udržateľného rozvoja slovenských miest sumarizuje výrokom:
„Pri správne nastavených rámcoch kompetencií a financovania za predpokladu, že mestá budú svoj rozvoj plánovať na základe korektných dát, pri uplatňovaní integrovaného prístupu, ktorý obsiahne dobré spravovanie, budovanie podmienok pre fungujúcu ekonomiku a bude vychádzať z miestneho poznania demografických, environmentálnych, sociálnych a spoločenských výziev, pri uplatňovaní požiadaviek na kvalitnú fyzickú štruktúru sídelného prostredia vrátane vhodne nastavených podmienok
pre mobilitu, je možné dosiahnuť produktívne fungujúce mestá, ktoré budú poskytovať zdravé prostredie pre kvalitný život“.
Úlohy
Vytvorenie podmienok na optimálny rozvoj mestských území by sa v danom časovom horizonte malo dosiahnuť plnením konkrétnych opatrení, ktoré z koncepcie vyplývajú. Rozdelené sú
do dvoch skupín. Prvá sa zameriava na „posilnenie úlohy mestského rozvoja v kontexte regionálneho rozvoja, partnerstvo a spoluprácu“. V rámci nej si ministerstvo dalo úlohu vytvoriť „Platformu pre rozvoj slovenských miest“, ktorá je pokračovaním prípravnej pracovnej skupiny, pozostáva zo zástupcov všetkých relevantných aktérov a umožňuje vytvoriť odbornú diskusiu o princípoch a praktických aplikáciách integrovaného manažmentu rozvoja miest. K efektívnemu zdieľaniu informácií chce prispieť aj založenie tejto webovej platformy.
Medzirezortnú spoluprácu orgánov štátnej správy by mali podporiť opatrenia, ktoré boli uložené kompetentným orgánom, zodpovedným za strategické dokumenty rozvoja Slovenska a regionálneho rozvoja a európske financovanie v období 2021 – 2027. V rámci tejto kategórie úloh bola spracovaná štúdia, ktorá sa venuje prehľadu služieb poskytovaných na úrovni obcí
so statusom mesta, okresných úradov a samosprávnych krajov s dôrazom na ich prepojenosť a spoluprácu.
Druhá skupina opatrení má podporiť „štrukturálne zmeny vo fungovaní miest“. Koncepcia predpokladá aktivity smerujúce k analýze bariér v zhodnocovaní nevyužívaných, opustených, resp. zanedbaných území v mestách. Tento stav v sebe skrýva dve riziká priamo súvisiace s rozvojom mestského územia. Jednak prichádza k rozpínaniu mesta do oblastí mimo zastavaného územia a na druhej strane zostávajú v centrách miest dlhodobo nevyužiteľné pozemky, veľakrát aj s environmentálnym rizikom. Potenciálnemu zhodnoteniu nevyužívaných a zanedbaných území a areálov najčastejšie bránia neprehľadné či neusporiadané právne vzťahy k nehnuteľnostiam a bremeno environmentálnych záťaží.
Nezanedbateľným faktorom pôsobiacim v sídlach mestského typu sú nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Pre zabezpečenie systémového prístupu k adaptácii bude potrebné zohľadňovať ich už počas územného plánovania. Rozhodujúce je vyhodnotiť zraniteľnosť územia a potenciálne riziká a dôsledky zmeny klímy vo všetkých kľúčových oblastiach, bez čoho nie je možné navrhnúť adaptačné opatrenia na lokálnej úrovni. Pripravenosť a primeraná adaptácia miest na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy prispeje k zníženiu alebo aspoň čiastočnej eliminácii rizika zhoršovania zdravotného stavu obyvateľov, ktoré je jedným z možných dôsledkov zmeny klímy.
Dôležitým aspektom zmeny fungovania mestských území je podpora udržateľnej mobility. Koncepcia preto obsahuje aj úlohu cielene podporovať zlepšenie dostupnosti miest prostredníctvom zvyšovania preferencie verejnej osobnej dopravy (koľajovej, motorovej),
ako aj prostredníctvom podpory nemotorovej dopravy, napr. budovaním cyklotrás a ďalšej infraštruktúry pre bezpečný pohyb peších či cyklistov.