Rožňava – Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor

Názov projektu:

Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor

---

Miesto realizácie: Betliarska 74/2, Rožňava, okres Rožňava
Čas realizácie: jar 2015 – súčasnosť
Etapy – uvedené orientačne, keďže sa prekrývajú:
I. jar 2015 – október 2016: komunikácia so zástupcami mesta Rožňava s cieľom presvedčiť ich o výhodách prenájmu budovy františkánskeho kláštora občianskemu združeniu Otvor dvor, brigády členov o. z. Otvor dvor a ich priateľov (vynášanie odpadu, hrubé upratovanie miestností a chodieb); október 2016 podpísanie nájomnej zmluvy
II. 2016 – 2019: odstraňovanie starých a poškodených povrchov z podláh a stien v celej budove, ako aj z pôvodných drevených zárubní a dverí, výmena kanalizačných a vodovodných potrubí, obnova omietok vo vybraných priestoroch, rekonštrukcia priestorov pre šijaciu dielňu Monastery
III. 2018 – súčasnosť: výmena inžinierskych sietí (kúrenie, elektrina), rekonštrukcia sociálnych zariadení
IV. 2019 – 2020: rekonštrukcia Rajského dvora vrátane studne, reštaurovanie refektára vrátane nástennej maľby Posledná večera, rekonštrukcie priestorov určených na prevádzky: Regionálne co-workingové centrum občianskej participácie, English speaking corner, kaviareň Rajský dvor, kníhkupectvo, audioknižné štúdio, fotografický ateliér, multimediálne štúdio, ubytovacie priestory, výtvarný ateliér, kancelárie pre o. z.
Náklady:
práca: 26 446,34 h (zamestnanci ÚPSVaR a dobrovoľníci) v hodnote 96 885, 23 €
materiál, náradie, odborná práca externistov z grantov: 212 111 €
materiál, náradie, odborná práca externistov z darov a 2 % dane: 12 700 €
mäkké aktivity z grantov (nezarátaná je práca členov tímu na mäkkých aktivitách): 228 880 €
Kontaktné osoby: Tomáš Székely, Richard Petro, Rado Kovács (členovia o. z. Otvor dvor),
mail: otvor.dvor@gmail.com

História a charakteristika lokality

Základný kameň kláštora položili 30. júna 1745 františkáni, ktorí prišli do Rožňavy v roku 1733. Pozemok sa nachádza v centre mesta, v severozápadnom rohu námestia, popri ceste vedúcej
do Betliara. Základom architektonického konceptu sídla františkánov bola 4-krídlová kláštorná budova s dvoma rizalitmi, so vstupnou vežou a s kostolom na východnej strane zasväteným sv. Anne. Medzi rokmi 1748 – 1759 bolo na poschodí 11 ciel, na prízemí refektár, kuchyňa,
dielne a v konvente žilo osem mníchov. V archívnych prameňoch sa dokončenie kláštora
uvádza v roku 1780.

Celé 19. storočie sa na objekte realizovali opravné a udržiavacie práce, hlavne na opravách striech a fasád. Tretia stavebná etapa (1890 – 1891) súvisí s požiarom, ktorý vypukol 15. júla v roku 1890, zhorel krov veže a jej drevené konštrukcie, spadnutý zvon prerazil klenbu posledného podlažia veže. Samotná stavba kláštora bola od následkov požiaru ušetrená,
ale zhorel celý krov nad kláštorom. Štvrtá stavebná etapa (1. polovica 20. storočia) spočíva v celom rade menších stavebných zásahov a udržiavacích prác. V máji roku 1907 bolo dokončené maľovanie jedálne. Autorom malieb bol rožňavský maliar Július Ádám.
V roku 1921 bola do objektu zavedená elektrika Rimamuránskou spoločnosťou, tá si
prenajímala priestory v kláštore od roku 1904.

V roku 1951 po vyhnaní františkánov bol v objekte zriadený domov dôchodcov, ktorý tam pretrvával do roku 1992. V rámci reštitúcií bola budova vrátená františkánom, od ktorých ju odkúpilo Ministerstvo vnútra SR pre potreby archívu. Ten sídlil na prízemí južného krídla. Keďže stavba nevyhovovala potrebám archívu, prešla do vlastníctva mesta.
Kláštor je od roku 1963 evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Zachovaná je základná hmota i pôvodná dispozičná schéma objektu kláštora so vstupmi a schodiskami v pôvodných situáciách. V kláštore sa tiež zachovali autentické materiálové a konštrukčné riešenia.

(Text sú výňatky z textu Mgr. Petra Budaya, PhD., ktorý je súčasťou dokumentu: Reštaurátorský výskum. Návrh na reštaurovanie pamiatky. Rožňava, Betliarska ulica 74/2, Kláštor Františkánov, 2019. Hlavná spracovateľka PhDr. Zuzana Zvarová)

Zámer projektu

Projekt obnovy má v našom ponímaní dve roviny. Prvým cieľom je obnova a sfunkčnenie samotnej budovy bývalého františkánskeho kláštora od výmeny inžinierskych sietí až po obnovu omietok, reštaurovanie výtvarnej výzdoby. V čo najväčšej miere priblíženie sa realizovanými rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami pôvodnému vzhľadu budovy okolo roku 1907. Perspektívny plán je stavbu muzeálnou formou prezentovať ako bývalý kláštor. Zároveň je naším cieľom naplnenie budovy novým obsahom (aktivitami a ľuďmi) – zameranie na kultúru, umenie, kreatívny biznis, podporu komunít, sociálne podnikanie, verejný priestor (teoreticky i prakticky), participatívne procesy, vzdelávanie, environmentálne riešenia.

Situácia pred rekonštrukciou

Keďže sme dlhodobo pociťovali nedostatok priestoru, v ktorom by sme v rámci nášho združenia mohli realizovať aktivity, rozhodli sme sa vstúpiť do rokovaní s rožňavskou samosprávou o prenájme objektu bývalého františkánskeho kláštora, ktorý mesto niekoľko rokov evidovalo ako svoj nepotrebný majetok a neúspešne sa ho pokúšalo predať.
Prvé stretnutie s vedením mesta sa uskutočnilo 4. februára 2015, s poslaneckým zborom sme sa prvýkrát stretli 23. apríla. Na obidvoch stretnutiach sme prítomným predstavili naše zámery s objektom a požiadali sme ich o podporu v našich snahách získať ho do dlhodobého prenájmu. Po dvoch neúspešných zasadnutiach MsZ sme sa rozhodli stretnúť s každým poslancom individuálne a zodpovedať všetky jeho otázky. Žiaľ, ani zasadnutie MsZ 26. novembra neprinieslo odsúhlasenie nájmu pre naše občianske združenie.

Medzitým sme však so súhlasom mesta zorganizovali dve brigády v priestoroch kláštora,
na ktorých sa zúčastnilo niekoľko desiatok Rožňavčanov a Rožňavčaniek i ďalších priaznivcov. Z časti átria sme odpratali brečtanový porast, v niektorých chodbách a miestnostiach sme
zo stien odstránili nánosy farby a omietok, dali preč gumolit a vyniesli z budovy niekoľko ton stavebného odpadu a zničeného nábytku. Zároveň sme s cieľom informovať o našom postupe pri získavaní budovy založili 27. októbra 2015 na Facebooku stránku „Komunita Kláštor”.
Na ňu sme umiestnili fotografie z brigád, fotografie pôvodného stavu kláštora a priebežne sme informovali o našich zámeroch a plánoch s touto budovou.
Po niekoľkých zasadnutiach MsZ a niekoľkých pracovných stretnutiach s vedením rožňavskej samosprávy sa nám podarilo presvedčiť poslanecký zbor o kvalite nášho projektu a úprimnosti nášho zámeru. Na svojom zasadnutí 29. septembra 2016 poslanci nájomnú zmluvu na 20 rokov schválili a primátor mesta ju následne podpísal.

Priebeh realizácie – obnova a rekonštrukcia

Po podpise nájomnej zmluvy medzi naším občianskym združením Otvor dvor a mestom Rožňava v októbri 2016 sme pokračovali vo vypratávacích prácach v kláštore. Od 1. januára 2017 sme prostredníctvom ÚPSVaR začali zamestnávať dlhodobo nezamestnaných v rámci programov Národný projekt „Cesta na trh práce“ a Národný projekt „Podpora zamestnávania UoZ prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce“. Obidva programy sú realizované v spolupráci s ESF v rámci OP Ľudské zdroje. Pracovníci pokračovali vo vypratávacích prácach, odstraňovali staré a poškodené povrchy podláh a stien v celej budove, ako aj z pôvodných drevených zárubní a dverí. Tieto práce pokračovali až do druhej polovice roka 2019.

V marci 2017 sa uskutočnil prevoz zostavy strojov pre krajčírsku dielňu, ktoré sme získali ako dar. Tieto sú umiestnené na prvom poschodí kláštora v rámci spustenia sociálneho podniku šijacej dielne Monastery. V roku 2018 sme zrealizovali úpravu priestorov dielne zo získaných verejných zdrojov z Úradu vlády SR.
Nevyhnutné bolo obnoviť inštalácie v celej budove. Na jar 2017 sme spustili projekt realizácie vodovodnej prípojky, sfunkčnenia kanalizácie a elektroinštalácie, ktoré zatiaľ realizujeme z vlastných zdrojov. Zatiaľ sa nám podarilo spojazdniť kanalizáciu a vodu.
Na prelome septembra a októbra 2017 sme v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR a jeho projektom Pro Monumenta zrealizovali sanáciu havarijného stavu jedného úžľabia strechy budovy kláštora.

V roku 2018 prebiehala v priestoroch budovy prax odborného výcviku rožňavskej Strednej odbornej školy z Rožňavskej Bane – učňov v odbore murár. Realizovali sme výmenu a inštaláciu vodovodných potrubí v celej budove, elektroinštalácie a osadili radiátory. Na druhom nadzemnom podlaží sme omietali steny na chodbách a v miestnostiach. Pokračovali sme v odstraňovaní olejových náterov z drevených zárubní a dverí.

V roku 2019 sme pokračovali s obnovou priestoru Rajského dvora, ktorý sme v predchádzajúcich rokoch vyčistili. Po objavení studne sme spevnili jej obvod a zviedli do nej dažďovú vodu
zo strechy. Po vykonaní archeologického výskumu sme začali s výstavbou pódia a betónovej skruže okolo studne.
V budove sme sfunkčnili sociálne zariadenia, postavili drevenú policovú stenu v budúcom kníhkupectve zrecyklovaním častí starého dreveného nábytku, obnovili a zariadili priestory budúceho Regionálneho co-workingového centra občianskej participácie.

Priebeh realizácie – mäkké aktivity

2016 – 2017
V priestoroch kláštora sa uskutočnilo niekoľko natáčacích dní dvoch audiovizuálnych projektov.

2018 – 2019
Verejné priestory naživo
Projekt podporený v rámci programu Efektívna verejná správa spravovaného Ministerstvom vnútra SR realizujeme v období jún 2018 – máj 2020. Cieľ – organizácia prednášok, diskusií, workshopov o spravovaní a skvalitňovaní verejných priestorov mesta s odborníkmi a odborníčkami na dané témy. V roku 2018 sa uskutočnilo 14 podujatí, v roku 2019 sa uskutočnilo 32 podujatí.

Participatívny rozpočet pre Rožňavu
O. z. Otvor dvor spolupracovalo s rožňavskou samosprávou na organizovaní projektu. Spolupodieľali sme sa na vytvorení štruktúry, pravidiel a harmonogramu projektu, moderovali sme verejné diskusie, priebežne sme konzultovali s realizátormi projektov – to všetko bez nároku na odmenu.

Kultúra a aktívne občianstvo
Pripravili sme cyklus, v rámci ktorého sa uskutočnili mnohé kultúrne a spoločenské podujatia ako komentované prehliadky, diskusie, čítačky s autormi, výstavy, koncerty, výmenné burzy šatstva a podobne.

Regionálne co-workingové centrum občianskej participácie
Sprístupnenie co-workingových priestorov spojené so seminárom s nórskym partnerom
Sturla Bjerkaker na tému aktivizovanie obyvateľov, sieťovanie neziskového sektora a nastavenie parametrov na úspešné fungovanie co-workingu.

Aktéri

Tím Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor z veľkej časti nie je formalizovaný členstvom v občianskom združení, ale tvoria ho ľudia, ktorí sa aktívne zapájajú do rôznych aktivít KC Kláštor formou spolupráce, participácie alebo rôznych podôb pomoci a podpory. Tvoria ho primárne členovia občianskeho združenia Otvor dvor, ich kamaráti a kamarátky ako jednotlivci alebo ako členovia iných občianskych združení (Druživa, CUE, Alter Nativa, Feudall Racing Support…). Potom sú to externí pracovníci zamestnaní v rámci rôznych projektov (ÚPSVaR), jednorazoví alebo pravidelní darcovia materiálu a použitého mobiliáru a miestni a lokálni remeselníci a živnostníci (stolári, kúrenári, plynári, vodári, elektrikári, stavbári), ktorí časť svojej práce odvádzajú na dobrovoľnej báze. Osobitnou kategóriou sú učni stredných odborných škôl, ktorí sa na pretváraní kláštora podieľajú v rámci svojej odbornej praxe (murári) a ktorí sú spolu so študentmi stredných škôl v meste účastníkmi našich workshopov a prednášok. Poslednou skupinou sú dospelí účastníci prednášok, diskusií a workshopov, ktoré organizujeme.

Financovanie

• OP Efektívna verejná správa: projekt Verejné priestory naživo – prednášky, workshopy a diskusie o verejnom priestore mesta, 282 390,92 eura (mäkké aktivity 169 434 eur, paušál 112 956 eur)
• Nórske granty, ACF: rekonštrukcia priestorov pre Regionálne co-workingové centrum občianskej participácie, sieťovanie tretieho sektoru v meste a regióne 79 922 eur,
• MK SR, program Obnov si svoj dom: reštaurátorský, archeologický a umelecko-historický výskum 20 000 eur,
• ÚPSVaR: financovanie miezd zamestnancov spolu 34 323,86 eura (2018, 2019) – z toho spolufinancovanie o. z. Otvor dvor vo výške 5 %,
• Úrad vlády SR: rekonštrukcia priestorov sociálneho podniku – šijacej dielne Monastery 28 979 eur,
• Nadácia EPH, program Pamätaj: reštaurovanie vstupu a miestnosti budúceho kníhkupectva 10 000 eur; reštaurovanie nástennej maľby Posledná večera 7 800 eur,
• Nadácia VÚB: rekonštrukcia Rajského dvora (exteriérové átrium) 4 900 eur,
• US Embassy: rekonštrukcia priestorov pre English speaking corner a nákup mobiliáru 7 000 eur
• dary: mobiliár, materiál, financie; 2 % z dane z príjmu

Prípadné bariéry, riziká

Riziká pri fyzickej obnove priestoru vyplývajú z charakteru budovy (NKP), čo v praxi
znamená priebežné konzultácie s pracovníkmi Pamiatkového úradu v Rožňave a v Košiciach a postupovanie pri realizácii podľa ich inštrukcií a odporúčaní. Prispôsobenie sa týmto obmedzeniam v praxi znamená, že sme pri niektorých prácach rešpektovali prioritu rôznych nutných prieskumov (archeologický, umelecko-historický) alebo výber používaných materiálov a technologických postupov (drevené okná, dizajnovanie Rajského dvora…).

Iným typom bariér pri realizácii projektu KC Kláštor je časová ohraničenosť finančného krytia miezd zamestnancov i core tímu vyplývajúca z projektového financovania našich aktivít a tiež z toho, na aký účel môžu byť takto získané financie použité. Podľa toho sme často museli prispôsobiť aj práce na budove, čo malo a stále má negatívny vplyv na to, ktoré časti budovy budú dokončené a ktoré práce musia počkať.
Ako veľké riziko vnímame fakt, že sa nám zatiaľ nepodarilo dokončiť kúrenie v budove – chýbajú nám financie na zakúpenie kotolne, čo má vplyv na celoročné využívanie (a prenajímanie) priestorov a mäkké aktivity, ktoré v kláštore organizujeme. Ako riziko vidíme aj to, či sa nám podarí naplniť priestory podnájomníkmi a týmito nájmami pokryť relevantnú časť pravidelnej réžie budovy.
Špecifickým typom rizika je neistota, či zo strany mesta (samosprávy) nebude napadnutá nájomná zmluva, resp. či v nej nebudú navrhnuté zo strany mesta také zmeny, ktoré znemožnia realizáciu nášho plánu s KC Kláštor.

Nefinančné riziká sa snažíme zmenšovať priebežnou komunikáciou s partnermi a hľadaním kompromisných riešení tak, aby nebol ohrozený zmysel toho, čo chceme v KC Kláštor robiť. Finančné riziká sa snažíme riešiť permanentným hľadaním alternatívnych možností ich získania, aktívnym vyhľadávaním možných donorov, písaním projektov, ktorými žiadame o financie v rôznych typoch grantových schém.

Popis výsledku, prínos

V priebehu ostatných troch rokov sme dokázali dostať viaceré časti budovy do stavu
tesne pred finálnym dokončením, niekoľko priestorov sa nám už podarilo finalizovať
do užívaniavhodného stavu a zvyšok budovy je v stave dokončovania výmeny elektrických rozvodov a tesne pred reštaurátorskými zásahmi, obnovou omietok a odkrytia pôvodnej
stropnej výzdoby.
Naším cieľom je plne funkčná budova po prevádzkovej stránke spojená s prenájmom minimálne 70 – 80 % priestorov, vrátane plne funkčných core prevádzok (kaviareň, kníhkupectvo, šijacia dielňa, ubytovanie, co-working) i po obsahovej stránke – naplnená mäkkými aktivitami realizovanými naším o. z. i inými združeniami či jednotlivcami. Snažíme sa budovať značku
KC Kláštor v Rožňave a na Gemeri a priebežne ju posilňovať.

Perspektívne chceme vstupovať do tvorby, formovania a strategického plánovania
samosprávy v oblasti kultúrnej politiky, kultivovania verejného priestoru mesta, kreatívneho biznisu, sociálneho podnikania a neformálneho vzdelávania, a postupne vytvárať a podporovať
štruktúry, ktoré budú neformálne, dlhodobo a mäkko vplývať na formovanie mladých generácií Rožňavčanov a Rožňavčaniek v oblastiach kultúry, umenia, sociálneho a kreatívneho podnikania, ale aj kultivovania ich vnímania solidarity a mestského verejného priestoru.

Resumé

Koncept KC Kláštor je postavený na funkčnej a zároveň umelecky a pamiatkovo relevantnej obnove budovy bývalého františkánskeho kláštora tak, aby bol nový umelecký, kultúrno-kreatívny, sociálny, environmentálny a vzdelávací obsah plne kompatibilný s tzv. duchom
tohto priestoru a rešpektovaním jeho histórie. Využívaný bude obyvateľmi mesta, regiónu i návštevníkmi v už opísaných oblastiach tak, aby dlhodobo pozitívne vplýval na premeny verejného priestoru mesta na jeho rôznych úrovniach a vzťah obyvateľov k nemu.

Vypracoval:
Rado Kovács, občianske združenie Otvor dvor

Redakcia textu:
Katarína Andrášiová, Ministerstvo dopravy a výstavby SR

V Rožňave a Bratislave máj 2020

Späť na vrch ↑