Medzinárodné skúsenosti

Ľudstvo počas dlhej doby svojho vývoja žilo prevažne v malých komunitách.
V niekoľkých posledných storočiach však počet ľudí v mestách začal dramaticky stúpať a najmä s príchodom priemyselnej výroby sa rapídne preskupuje obyvateľstvo medzi vidiekom a mestom. Globálny nárast urbánnej populácie priamo súvisí s ekonomickým rozvojom. Mestá sú jeho motorom, ale zároveň spôsobujú a koncentrujú problémy ako znečistenie, nezamestnanosť, segregácia, chudoba. Tieto problémy sa snažia zvládnuť predstavitelia krajín, miest, odborníci a široké spektrum zainteresovaných skupín. Medzinárodná výmena informácií a spolupráca je významným nástrojom hľadania efektívnych riešení.

---

Slovenská republika zakladá svoj prístup k mestskému rozvoju na spolupráci a spoločných iniciatívach predovšetkým s UN-HABITAT (program Organizácie spojených národov) a Európskej Únie.

Nová urbánna agenda

Mnohoročná globálna spolupráca UN-Habitat vyústila do prijatia Novej urbánnej agendy v rámci konferencie Habitat III , ktorá sa konala v ekvádorskom Quite 20. októbra 2016. Nová urbánna agenda nadväzuje na globálny dokument Agenda 2030, ciele udržateľného rozvoja a špecifický cieľ 11 – premeniť mestá a sídla na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné. Dokument
na základe najnovších vedeckých poznatkov a intenzívnych celosvetových rokovaní formuluje spoločnú víziu lepšej a udržateľnejšej budúcnosti rozvoja miest. Nová urbánna agenda poskytuje informácie a impulzy pre rôznych aktérov na viacerých úrovniach spravovania, organizácie občianskej spoločnosti, súkromný sektor a všetkých, ktorí sídlia v mestách po celom svete. Zdôrazňujú sa v nej väzby medzi udržateľnou urbanizáciou a vytváraním pracovných miest, možnosťami obživy a zlepšovaním kvality života a pripomína sa potreba začleniť všetky tieto aspekty do každej politiky a stratégie rozvoja alebo obnovy miest. Nová urbánna agenda predstavuje spoločnú víziu lepšej a udržateľnejšej budúcnosti urbanizácie, ktorá ak bude
dobre naplánovaná a riadená, môže byť významným nástrojom udržateľného rozvoja tak
pre rozvojové, ako aj pre rozvinuté krajiny.

Program UN-Habitat pracuje vo viac ako 90 krajinách. Transformačné zmeny v mestách podporuje prostredníctvom zdieľania informácií, politického poradenstva, technickej pomoci a spolupráce. Realizuje výskum, prispieva k budovaniu kapacít, zdieľa osvedčené postupy, sleduje globálny pokrok a podporuje formulovanie politík týkajúcich sa udržateľných miest.

Európska spolupráca v oblasti rozvoja miest

Diskusia o mestách a ich rozvoji sa v Európe významne rozprúdila v posledných desaťročiach. Od konca 90. rokov 20. storočia sa začali uskutočňovať pravidelné stretnutia ministrov zodpovedných za rozvoj miest. Viedli k upevneniu „perspektívy EÚ“ v oblasti urbanizácie („mestské acquis“), ktorú je možné pretaviť do prístupu EÚ k trvalo udržateľnému rozvoju
miest. Prístup sa postupne nielen formuloval teoreticky, ale aj realizoval v praxi vďaka mestským iniciatívam podporovaným EÚ vo forme jej politiky súdržnosti a ďalším špecificky mestským iniciatívam.

V dlhom procese formovania európskeho prístupu k rozvoju bol určujúci rok 2007, keď
bola prijatá Lipská charta o udržateľných mestách. Ponúkla princíp uplatňovania holistickej integrovanej politiky rozvoja a osobitnú pozornosť venovala deprivovaným mestským štvrtiam.

V tom istom roku sa začínalo aj programové obdobie (2007 – 2014), v ktorom sa udržateľný mestský rozvoj stal pevnou súčasťou politiky súdržnosti a schém financovania z prostriedkov EÚ. Pre udržateľný mestský rozvoj (sustainable urban development SUD) bolo povinné v každom členskom štáte vyčleniť 5 % národnej alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Zároveň sa potvrdila potreba integrovaného prístupu. Zavedené boli nové územné nástroje
na realizáciu stratégií v mestských oblastiach, najmä integrované územné investície (ITI) a komunitne vedený miestny rozvoj(CLLD). Zdôrazňuje sa význam integrácie viacerých fondov
a spolupráce s miestnym spoločenstvom. Tieto kľúčové charakteristiky SUD sú zachované aj
v nadchádzajúcom programovom období 2021 – 2027, navrhnuté minimálne percento EFRR vyčlenené na SUD je 6 %. Stratégie v mestských oblastiach sa budú realizovať prostredníctvom integrovaného a miestneho prístupu k územnému rozvoju, kde integrácia znamená viacsektorovú politiku, viacúrovňovú správu a správu viacerých zúčastnených strán.

V rovine praktickej spolupráce členských štátov EÚ a aktérov v rozvoji územia miest, zhromažďovania poznatkov, formulovania prístupov a úloh, ktoré by mali pomôcť udržateľnému mestskému rozvoju, je principiálny míľnik prijatie Amsterdamského paktu v roku 2016, ktorým sa začala príprava Urbánnej agendy pre EÚ. Tento výnimočný širokospektrálny projekt umožňuje, aby sa aktuálne témy rozvoja miest rozpracovávali v partnerstvách za účasti štátov, Európskej komisie, miest a zainteresovaných subjektov. Výsledkom spolupráce je v každej z tém akčný plán, ktorý sa venuje poznatkovej základni, návrhom na lepšiu spoločnú európsku právnu úpravu a efektívnejšie financovanie.

Urbánna agenda pre EÚ prináša najaktuálnejší pohľad na zlepšenie situácie v oblastiach: